Spolupráca EBG a združenia Volksbund (Gemeinsam fűr den Frieden) priniesla aj našej škole výzvu zapojiť sa do Programu Nemecko-slovenská výmena mládeže 2023.
Nemecké združenie organizuje na území Slovenska spomienkové podujatia na obdobie 2. svetovej vojny – udržiavanie pamiatky pietnych miest padlých nemeckých vojakov.
Z našej školy sa zapojil žiak tretieho ročníka Simon Pacalaj, ktorý svoje 2-týždňové pôsobenie v programe zhrnul do krátkej denníkovej podoby.
„Za možnosť zúčastniť sa tohto campu som vďačný z viacerých dôvodov:
- zoznámil som sa s novými ľuďmi (študenti z Nemecka, dobrovoľníci z nemeckej armády)
- oprášil som si svoje znalosti z nemeckého, ale aj anglického jazyka
- viedli sme rozhovory na tému 2. svetovej vojny, SNP, národnej hrdosti
- študenti z Nemecka mali silné zážitky z príbehov ľudí, ktorí padli počas vojny na našom území
- navštívil som veľa pamiatok
- zažil som silný pocit spolupatričnosti
- každý deň bol iný a výnimočný
Prvý týždeň
Bol zväčša zoznamovací každý večer sme hrali zoznamovacie hry, ktoré sme my Slováci nepoznali, takže pre nás to bolo niečo nové. Počas tohto týždňa sme ešte navštívili a zažili:
- pamätníky v obciach ako Bacúch, Nemecká a samotná Závadka nad Hronom
- Múzeum SNP v Banskej Bystrici
- národnú kultúrnu pamiatku - zaniknutú obec Kalište, ktorá bola počas SNP vypálená nemeckými vojakmi.
- nemecký vojnový cintorín v obci Važec a Sovietsky vojnový cintorín v Liptovskom Mikuláši
- workshop s nemeckým ambasádorom, ktorý nám rozprával o nemeckom vojenskom cintoríne v Taliansku a o tom, že aké to bolo ťažké, aby tam ten cintorín bol vybudovaný.
Po týchto dňoch plných pochmúrnej nálady z toho, čo sme videli a čo sme sa dopočuli o hrôzach vojny, násilia, utláčaní ľudských práv, vraždení ľudí a vypaľovaní dedín, sme mali čo robiť, aby sme to všetko spracovali.
Ale aby to nebolo len na veľmi vážne témy, mali sme pri sebe našich „tímerov“, ktorí nám vytvárali aktívny program.
Jedným bolo aj návšteva Muránskej planiny. Spoločne sme vymysleli túto aktivitu, keďže je tu možné vidieť a kŕmiť sysle, všetkým sa nápad zapáčil. Na ďalší deň nás čakal rafting. Nalodili sme sa v obci Nemecká a splavovali 10 kilometrov po Hrone. Z pohodového splavovania sa náhle stali preteky o to, kto prvý prejde cieľovou rovinou. A tak sme my Slováci ukázali, akého máme tímového ducha a vyhrali sme.
A na záver prvého týždňa náš čakala tzv. 111 minútová hra. Pravidla boli jasné. Splniť 25 úloh za 111 minút. Úlohy boli rôzne, od odfotenia sa v obchode, cez 200 klikov, až po nahranie sitkomu. Museli sme spolupracovať, aby sme to stihli do 111 minút. Všetky úlohy sa nám podarilo splniť za 110 minút a 55 sekúnd. Za odmenu sa každému jednému súťažiacemu objednala pizza. A týmto sme uzavreli prvý týždeň.
Druhý týždeň
V druhom týždni sme zahájili pracovné aktivity. Presúvali sme sa na pietne miesto – nemecký vojnový cintorín vo Važci. Čistili sme hroby, upravovali okolie, maľovali plot a v nás silnel pocit úzkosti, čo sa tak muselo odohrávať v blízkom okolí počas najťažších bojov.
Samozrejme sme tam neboli iba my. Boli tam s nami nemeckí vojaci, ktorí tam tiež pracovali. Práca s nimi ubiehala rýchlejšie, pretože sme sa stále o niečom rozprávali. Naučili sme ich nejaké slovenské frázy a na oplátku oni zase nás nejaké tie ich. Jeden deň nás dokonca prišli navštíviť na ubytovanie. Hrali sme s nimi volejbal, sedeli pri ohni, opekali marshmallows a rozprávali sme sa o rôznych témach.
V posledný deň na tomto campe nás čakal slávnostný ceremoniál na spomínanom cintoríne vo Važci. Tu sme, nie symbolicky, ale reálne pochovávali pozostatky nemeckých vojakov z 2. svetovej vojny, ktoré sa našli v okolí Dukly, kde prebiehali tvrdé boje. Bola to veľká udalosť. Ceremoniálu sa zúčastnili aj nemeckí vojaci (výsadkári, tankisti, námorná flotila, vojnoví lekári a piloti). Dostavila sa aj slovenská hradná stráž z Bratislavy.
My sme v tomto ceremoniáli mali tiež svoju úlohu. Pred veľkým dreveným krížom, kde sa pokladali rôzne vence od vojakov, rodín atď, sme sa postavili a držali za ruky v poradí Nemec, Slovák, Nemec, Slovák. Bol to symbol toho, že žijeme v úplne inej dobe, že žijeme v mieri, bez bojov a vojen. Na záver predniesli modlitbu za padlých vojakov v slovenskom i v nemeckom jazyku.
Týmto aktom sme ukončili naše 2-týždňové aktivity, ktoré nás obohatili v rôznych smeroch. Niekedy mi bolo ťažko, inokedy som sa zamyslel nad tým, prečo sa toto muselo stať. Ja verím, že už nikdy nebudeme musieť trpieť za sebeckosť iných, ktorí zneužívajú svoju moc a postavenie.